Rozvod

V antike, podobne ako dnes, bol rozvod bežnou súčasťou spoločenského života, hoci jeho podmienky a dôsledky sa líšili v závislosti od kultúry a miesta.

Staroveké Grécko

V starovekom Grécku, najmä v Aténach, bol rozvod legálny, ale bol pod kontrolou určitých pravidiel. Manžel sa mohol rozviesť so svojou manželkou tak, že ju jednoducho poslal späť do domu jej otca. Žena mala tiež právo požiadať o rozvod, ale to musela spraviť prostredníctvom tretej strany – súdu alebo verejného činiteľa. Dôvodom na rozvod mohlo byť cudzoložstvo, neplodnosť alebo iné problémy. Po rozvode mal manžel povinnosť vrátiť žene jej veno, ktoré do manželstva priniesla.

Staroveký Rím

V Ríme bol rozvod ešte bežnejší a právne jednoduchší. Muž alebo žena sa mohli rozviesť, ak to jednoducho chceli, bez nutnosti uviesť konkrétny dôvod. Počas obdobia republiky (5. až 1. storočie pred n.l.) sa rozvody stávali častejšie. Rozvod sa v Ríme týkal najmä elity, ktorá mohla slobodne uzatvárať a rušiť manželstvá pre politické alebo spoločenské dôvody.

V rímskom práve manželstvo nebolo chápané ako náboženská povinnosť, ale skôr ako občianska dohoda, ktorá mohla byť zrušená v prípade potreby. Muž mohol svoju manželku opustiť kvôli cudzoložstvu, opilstvu alebo kvôli tomu, že sa o domácnosť nestarala dostatočne dobre. Na druhej strane, aj ženy mohli opustiť mužov, hoci to bolo menej časté.

Dôsledky a sociálne vnímanie

Rozvod v antike nebol taký stigmatizovaný ako v neskorších obdobiach (najmä počas kresťanského stredoveku), a najmä v Ríme sa manželstvá často rozvádzali kvôli politickým spojenectvám. Avšak sociálne postavenie ženy po rozvode mohlo byť ohrozené, najmä ak jej veno nebolo vrátené alebo ak mala deti, o ktoré sa musela starať. V Ríme mali deti po rozvode zvyčajne zostať s otcom.

Celkovo bol rozvod v antike, hoci právne možný, ovplyvnený rôznymi spoločenskými normami a očakávaniami.