Jarné slávnosti

21.04.2025

Jar a symbol znovuzrodenia k sebe patria. Ako toto obdobie slávili v antike?

1. Eleusínske mystériá (Deméter a Persefona) – Grécko

  • Téma: Smrť a znovuzrodenie prírody.

  • Symbolika: Persefoné trávi zimu v podsvetí a na jar sa vracia – bum, príroda kvitne.

  • Atmosféra: Zmes spirituálneho ponoru, mystiky, ticha a možno aj trochu psychedélie (áno, kykeon, ten ich posvätný nápoj, mohol byť halucinogénny).

2. Anatólie a Kybelé + Attis – Rím (prevzaté z Ázie)

  • Téma: Smrť a zmŕtvychvstanie božstva.

  • Festival: Hilaria – slávnosti radosti, nasledujúce po smútku nad smrťou Attisa.

  • Dej: Attis sa zabil (bolesť lásky, klasika), ale Kybelé ho oživila.

  • Šialenosť: Galli – kňazi Kybelé – sa počas festivalu kastrovali. Áno, naživo, počas obradu. Dúfam, že tvoje veľkonočné vajíčka zostávajú symbolické.

3. Dionýzie (jarne) – Grécko

  • Téma: Oslava života, chaosu, a znovuzrodenia.

  • Obsah: Divadlá, víno, masky, šialené sprievody.

  • Podtext: Dionýzos – boh, ktorý tiež raz zomrel a vrátil sa späť. Trochu ako víno po opici.

4. Isis a Osiris – Egypt

  • Téma: Osiris bol zabitý, rozsekaný a znovu zložený Isis – a vstal z mŕtvych.

  • Export: Tento príbeh milovali aj Gréci a Rimania.

  • Veľká noc po egyptskej móde: Zmŕtvychvstanie? Máme. Božská láska? Máme. Mystérium? Máme.

5. Perské Nowruz (a v Ríme podobné jarné festivaly)

  • Aj keď mimo grécko-rímskeho priestoru, Nowruz – iránsky nový rok (rovnodennosť) – je pohanská oslava nového cyklu. Rimania tiež mali vlastné "Kalendy" a Matronalia, sviatok žien a plodnosti v marci.

A čo ten baránok?

V starovekom svete bol baránok symbolom nevinnosti a obety – národy Blízkeho východu (vrátane Hebrejov) ho bežne obetovali na jar. Rímania a Gréci obetovali zvieratá počas sviatkov ako Thargélie či Panathenaje – často  symbolicky očisťujúco.

Share