Herkulánske zvitky: Stratená knižnica antického sveta

Herkulánske zvitky predstavujú jeden z najväčších stratených pokladov starovekého sveta – knižnicu pochovanú takmer 2000 rokov, ukrývajúcu tajomstvá, ktoré vedci začínajú odhaľovať až teraz.

Na rozdiel od Pompejí, ktoré pri výbuchu sopky Vezuv v roku 79 n. l. pochoval sopečný popol, mesto Herkulaneum bolo zasypané vrstvami páliaceho bahna a skál. Tento jedinečný proces konzervácie viedol k zachovaniu rozsiahlej zbierky starovekých zvitkov, vďaka čomu je to jediná známa knižnica z grécko-rímskeho sveta, ktorá sa zachovala neporušená.

Tieto zvitky boli objavené vo Vile dei Papiri, luxusnom rímskom sídle, ktoré pravdepodobne patrilo Luciovi Calpurniovi Pisovi, bohatému svokrovi Júla Caesara. Vila, pochovaná pod 20 metrami stvrdnutého sopečného materiálu, bola odkrytá v 18. storočí a archeológovia v nej našli stovky zuhoľnatených zvitkov.

Na prvý pohľad sa zdalo, že tieto zvitky nie sú ničím iným ako hrudkami uhlia – zuhoľnatené a krehké v dôsledku intenzívneho tepla erupcie. Mnohé prvé pokusy o ich otvorenie viedli k ich zničeniu, pretože sa rozpadali pri najmenšom dotyku. Napriek ich krehkému stavu si však bádatelia rýchlo uvedomili, že ide o staroveké filozofické texty, z ktorých mnohé boli doteraz neznáme.

Väčšina spisov je napísaná v gréčtine a predpokladá sa, že knižnica patrila epikurejskému filozofovi Filodémovi z Gadary, ktorého diela sa pokladali za stratené. Medzi zvitkami sa nachádzajú diskusie o etike, vede, politike a poézii, ktoré ponúkajú fascinujúci pohľad do intelektuálneho sveta starovekého Ríma.

Technologické prelomové objavy

Výzva rozlúštiť zvitky sa zdala nesplniteľná. V priebehu rokov  skúšali rôzne techniky, od chemického ošetrenia až po mechanické rozbalenie – väčšina z nich na nešťastie viedla k ďalšiemu poškodeniu. Moderné technológie však priniesli novú nádej.

Dnes sa na odhaľovanie zvitkov využívajú prelomové metódy, ako röntgenové zobrazovanie s fázovým kontrastom a softvér poháňaný umelou inteligenciou. Tieto technológie umožňujú vedcom naskenovať a digitálne "rozvinúť" zvitky bez toho, aby sa ich fyzicky dotkli. V roku 2023 sa dokonca podarilo prečítať prvé slová pomocou AI, čo znamená, že v budúcnosti môže dôjsť k obrovským objavom.

Tajomstvá, ktoré môžu zmeniť históriu

Herkulánske zvitky zostávajú jednou z najväčších literárnych záhad v dejinách. Mohli by obsahovať stratené diela niektorých z najväčších mysliteľov staroveku – možno dokonca texty Aristotela, Sokrata alebo stratené hry Euripida a Sofokla. Ak sa podarí rozlúštiť ďalšie zvitky, môžu spôsobiť prevrat v našom chápaní filozofie, politiky a literatúry starovekého sveta.

Zatiaľ však zvitky zostávajú nepreskúmanou knižnicou, ktorá ukrýva tajomstvá, čo čakali tisícročia na prečítanie. S technologickým pokrokom sme možno konečne na pokraji odhalenia stratenej múdrosti antického sveta.