Antický šatník: Ako dlho sa nosila tunika, sandále, či brnenie?

Doslova, kým sa nerozpadlo... 

1. Oblečenie (tunika, chitón, peplos...)

Bežní ľudia nosili jeden kus oblečenia roky, ak to šlo. Nie preto, že by milovali minimalizmus, ale preto, že textil bol drahý a pracný na výrobu. Vlna a ľan sa síce dali doma spracovať, ale celý proces od ovce po tuniku trval mesiace.

• Bohatší občania mali viac kusov, niekedy aj "na sezóny".

• Bežní roľníci – jeden hlavný chitón alebo tuniku, občas záložný kus.

• Ak sa niečo roztrhlo, zašívalo sa, až kým to už nedržalo pokope.

2. Topánky (sandále, caligae, perones...)

• Tiež sa nosili až do zodratia podrážky – doslova do rozpadu.

• Rímski vojaci mali kvalitné caligae, ktoré sa dali opravovať (podkované podrážky, výmena remienkov).

• Mestská chudoba chodila často naboso – topánky boli luxus.

3. Brnenie (bronzové, železné, linothorax...)

• Brnenie bolo extrémne drahé a nosilo sa po celé generácie – dedilo sa, opravovalo, prispôsobovalo.

• Rímsky legionár nosil svoju výzbroj celé roky, ak neprišiel o život (v tom prípade si ju niekto zobral).

• Bronzový kyrys z 5. stor. pred Kr. mohol byť v obehu 100+ rokov, ak bol udržiavaný.

V skratke: nič sa nevyhadzovalo len tak. Materiály boli vzácne a remeselníci drahí. Dnešný fast fashion by im pripadal ako zázrak... alebo barbarské plytvanie.

1. Rímsky vojak (napr. legionár okolo 1. storočia n. l.)

• Tunica – základné odevné tielko z vlny, nosené pod brnením. Mal ich možno 2–3, nosil ich dlhé mesiace bez prania, pokiaľ nebol pri tábore s vodou. Aj keď sa prali, sušili  na slnku, stvrdli ako kartón a voňali ako vyzretý syr.

• Caligae – vojenské sandále s hobľovanou podrážkou a železnými klincami. Jedny pár rokov, kým sa úplne nevyšúchali. Potom sa dali podraziť alebo vymeniť.

• Lorica segmentata (plátové brnenie) – opravovalo sa v poľných dielňach (fabricae), nosilo sa roky až do poškodenia. Ak padol vojak, brnenie sa recyklovalo pre iného.

• Štít (scutum) – ak prežil boj. Po dvoch kampaniach mohol byť deravý ako ementál, ale stále použiteľný. Vojaci si ho občas "tunili" – maľovali znaky jednotky.

2. Grécky roľník (napr. Atika, 5. stor. pred Kr.)

• Chitón z ľanu alebo vlny – jeden až dva kusy, často bezšvový. Nosil sa denne, opravoval sa a po čase skončil ako handra, viazanie na hlavu alebo prikrývka pre dieťa.

• Bosé nohy – topánky? Len ak išiel na trh alebo k archontovi. Ak mal sandále, šetril ich.

• Plášť (chlaina, exomis) – na chladné večery, zároveň prikrývka na spanie. Multifunkčný ako švajčiarsky nožík.

• Nástroje a opasok – opotrebované, ale starostlivo udržiavané. Každý železný predmet bol vzácny.

3. Aristokrat (napr. senátor v Ríme alebo aténsky občan)

• Tóga alebo chitón z jemnej vlny – mal viacero, pre rôzne príležitosti: politická, náboženská, pohrebná. Ale aj tak sa opakovane nosili, len čistenejšie a kvalitnejšie.

• Sandále z jemnej kože, často šité na mieru – výmena? Áno, ale stále z úcty k materiálu. Nenosil ich do záhrady.

• Šperky, spony, opasky – ozdobné, ale dedili sa.

• Brnenie? Len ak išiel do boja ako veliteľ – nosil kvalitný panoply, často priamo umelecké dielo. Zbrane boli symbol postavenia, nie len nástroje.

1. Antické ženy (grécke, rímske)

Grécko (klasické Atény)

• Peplos alebo chitón – často z vlny, neskôr aj z ľanu. Ženy nosili jeden hlavný kus celý deň, niekedy aj noc, až kým sa nezašpinil (a aj potom chvíľu). Pranie – náročné a vzácne. Odevy sa neprali často, radšej sa vetralo a zakrývalo.

• Himation (plášť) – bol zároveň šatka, prikrývka a rúško cudnosti.

• Domáce ženy nenosili veľa rôznych šiat – často len dva-tri komplety na sezónu. Slúžky mali ešte menej.

• Šitie a opravy – ženy samy spracovávali vlnu, tkali látky a šili doma. Preto sa každá diery hneď látala, šetrilo sa každé vlákno.

• Topánky – doma naboso, vonku jednoduché sandále. Bohatšie dámy mali aj výškové topánky (ako antické platformy), ale to len na efekt, nie na každodenné šliapanie po agore.

Rím

• Stola (dlhá ženská róba) – u vydatých žien, často zo vzácnejších látok (aj hodváb, ak si mohla dovoliť). Nosila sa dlho, opakovane, ale s dôrazom na vzhľad – v Ríme bol výzor dôležitý.

• Palla (plášť) – hlavný módny doplnok. Elegantne sa ovíjal, zakrýval vlasy aj ramená.

• Rímske ženy, hlavne bohaté, mali viac odevov ako muži, ale stále nie v našom zmysle – nie 30 outfitov na mesiac. Skôr 3–5 na rotáciu.

• Parfumovanie šiat a odevných doplnkov bolo bežné – keďže sa pralo len občas, maskovalo sa vôňami.

2. "Barbari" (Kelti, Germáni, Trákovia, Skýti...)

Tu sa dostávame k príjemne praktickému svetu.

• Kelti

Milovali farebné látky, kockované vzory (predchodcovia tartanov) a kvalitnú vlnu. Ich tuniky boli pevné, teplé a vydržali roky.

• Ich plášte (sagum) boli odolné, často vodeodolné. Nosili sa nonstop, aj ako prikrývky.
• Obuv – jednoduchá, šitá z jedného kusa kože, často bez podrážky. Vydržala pár mesiacov, potom sa opravovala alebo menila.

• Germáni

Nosili dlhé košele, nohavice a kabáty z kože. Nohavice boli ich výhoda oproti Rimanom, ktorí dlho nosili len tuniky.

• Odev bol hrubý, ale praktický – dobrý do lesa aj do bitky.
• Topánky: základné, často zošité doma. Boli samostatne opraviteľné – každý chlap vedel pozošívať sandál.

• Skýti, Sarmati, Trákovia

Stepní bojovníci – mali oblečenie z kože, plsti, kožušín. Často vrstvené.

• Brnenie bolo ľahké, často z kombinovaných materiálov (ľan, koža, kov).
• Zvieracie kože sa nosili, kým sa nerozpadli – takmer nič sa nevyhadzovalo. Aj kožušinový pás sa využíval ako rukávnik, vankúš, deka...