Atlantída sa menila. Hoci jej lesklé veže stáli akoby sa nič nestalo, vzduch v meste bol ťažký, presýtený neviditeľným napätím. Kráľ je mŕtvy. Trón je prázdny. Nereon, jeho najstarší syn, hľadel z okna svojej komnaty na nekonečné more a pýtal sa sám seba: "Dokážem byť niekým, koho sa neboja len pre jeho meno? A naháňa toto meno vôbec niekomu...

Nie všetko, čo čaká v tme, je tieňom.

Pod chrámom boha mora, Poseidóna, sa otvára priepasť a starý svet sa lúči so svojím kráľom – v tichu, ktoré zmení dejiny.

Kto padne s Atlantídou... a kto prežije, aby niesol jej kliatbu?